Dnes sa po tretí krát zamýšľam nad týmto výrokom, aj za zvuku prekrásnej piesne venované k Panne Márii, ktorá sa volá znej pieseň Márii. Je to krásna pieseň, najmä v tomto čase, kedy zajtra oslavujeme sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Ak by som to trochu preklenul do duchovnej roviny aj tento úvodný citát, ktorému sa dnes vo sviatočný deň venujem, tak je to naozaj vysoko aktuálne. Mnohí z nás si vyskúšali, čo je to aj na pokraji nebezpečenstva, a naozaj človek ľahko nájde to, čo je dôležité.
Dnes napríklad večerom šiel som sa bicyklovať. Na bicykli mám natočených tesne pred 4 000 km, za nejaké tie tri roky. Nie je to možno nejako extra veľa, ale v poslednom čase som tomu dával slušné porcie, najmä v posilovni, kam chodím každý deň, a je to super. Trochu to rozviniem v tom kontexte, že áno, tak, ako je potrebné starať sa o dušu, nie je dobré zanedbať aj telo, pretože človek sa takto hneď lepšie cíti.
Okrem toho, že dnes som si kúpil trojo brutálnych tenisiek, z ktorých sa teším. Je to možno pre niekoho celkom nepodstatná vec, ale v podstate dôležitá, aby si človek mal čo obuť. určite je dobré, kedy človek má na výber. Aj to je súčasť života, aby človek vo svete nejako prežil.
Raz dva sa stane, že človek stratí kadejaké maniere, ktoré ho životom sprevádzali. Raz sa chcel možno vytiahnuť pred nejakými spolužiakmi, kdesi pred partiou, s niečím pekným, výnimočným.
Ono na tom ešte nič nie je, lenže nerobí to z vlastného presvedčenia. Skúsim sa zamyslieť prečo. Veľa ľudí má akési komplexy menejcennosti. Niekto možno je tučný, a vadí mu to, ale nevie sa premôcť k tomu, aby kdesi vyšiel na dlhšiu prechádzku, ako je obyčajne. Keď viem že prejdem kilometer, tak skúsim napríklad prejsť ich hneď tri, a teda som sa trojnásobne v niečom prekonal, a tým pádom mám motiváciu ďalej niečo dokázať.
Presne v tomto človek dokáže nájsť to, čo je dôležité. Aj toto predstavuje pre človeka v istom zmysle nebezpečenstvo, pretože si mylne myslí, že keď niečo robí, všetko je stopercentné, pričom opak sa často stane pravdou.
Opak je pravdou v tom zmysle, že má neúprimných kamarátov, ak sa to dá vôbec v kamarátskom alebo priateľskom kontexte vôbec nazvať. Potom si človek proste analyzuje určité svoje nedokonalosti, to, v čom možno zlyhal, možno v čom konkrétne zlyhali tí jeho kamaráti okolo neho, a proste keď si toto všetko akosi v sebe zosumarizuje, premýšľa nad tým, vyvodí z toho isté závery, a potom nastupuje ten rozhodovací proces, či teda sa pre niečo rozhodne, alebo nie. Či v niečom sa od podvolí, alebo začnem napríklad v niečom odporovať. Či človek príde postupne na to, kde konkrétne sa skrývajú a v čom konkrétne sú tie pravé hodnoty, ktorým sa treba venovať, aby človek zbytočne zbytočnosťami nestrácal čas.
Napríklad ja osobne, nikdy si nekupujem značkové veci, pretože to nepotrebujem, hoci ich mám pomerne dosť, nepotrpím si na ne. Je pravda, že kvalitou je to niekde inde, ale razím teóriu, že obuv stačí keď mi slúži jednu sezónu, aj keď niektoré tenisky ešte deriem druhú sezónu, a už pomaly mi dosluhujú, ale ešte slúžia, takže uvidím, dokedy ich budem šanovať. O čo teda mi ide sa skúsim zmieniť v týchto riadkoch nižšie.
Človek ktorý žije nielen na pokraji nebezpečenstva, ale aj nejakej životnej tiesni, raz dva si spočíta, čo konkrétne je pre neho dôležité, a čo je pre neho nedôležité. Inými slovami, vie si dobre vyčleniť a vyselektovať, čím sa bude a čím sa nebude nateraz zaoberať. Čo pre neho má cenu, a čo pre neho cenu nemá. Vie veľmi dobre pomenovať to, pre čo sa oplatí žiť, ktoré sú konkrétne tie hodnoty, ktoré sú veľmi potrebné pre život, pretože sú nezaplatiteľné, a veľmi vzácne, pretože v živote ich je veľmi málo. Je to pravá viera, pravá láska, pravá nádej, je to dobro, ktoré je neustále prebíjané tým zlým, aj keď dobro zvíťazí nad zlom v poslednom dni tohoto pozemského sveta, pretože v posledný deň zavládne len láska, ktorá vychádza z Boha, ktorá predsa obsahuje celý tento svet a to od jeho stvorenia, až po posledný deň.
Pre mňa veľa znamenalo a veľmi dôležité pre mňa sa stalo to, kedy som sa stretol so spolužiačkou, a venoval sa jej dvom malým deťom, a zrazu som ožil. v človeku sa prebudia pudy, a vie, že pocit zodpovednosti je proste viac, ako keby som žil sám pre seba. Keď žiješ proste pre niekoho, je lepšie stokrát, ako keby si žil sám pre seba.
Práve preto to nadväzuje aj to biblické, čo sa teda môžeme v biblických textoch dočítať, že len, kto stratí tento život, v podstate ho nájde. Nik nemusí násilne zomrieť, ale v tom, aby človek dokázal žiť aj v iných dimenziách a horizontoch v tom zmysle, že pozemské toto všetko ešte nie je konečné štádium, že to, čo vidíme je len predobraz toho, čo nevidíme, a raz uzrieme. Pretože práve vtedy zistíme, čo konkrétne je a bolo dôležité, a vtedy odhalíme tú dokonalú Pravdu, ktorej ako kresťan verím, a snažím sa podriaďovať napriek osobným neúspechom, zlyhaniam, prehrám a povstaniam opätovným celý môj život.
Záverom vám chcem popriať príjemný sviatočný deň Povýšenia svätého kríža, a zajtrajší sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár