Čo je to vlastne láska? Keď k niekomu cítime lásku, ako sa to prejavuje? Čo si myslíte vy, že čo je to vlastne láska? Ja si myslím, že láska je o niečom, a neskôr zas o úplne niečom inom.Potom vlastne neviem povedať, či k niekomu naozaj cítim lásku.Mám v tom riadny zmätok.A som už z toho zúfalá, lebo vyzerá to potom so mnou tak, že neviem čo zo sebou.A je mi dosť blbé.

Raz cítim, že milujem jedného človeka, a potom zasa druhého.Takto medzi týmito dvoma ľuďmi pendlujem, lebo raz cítim že milujem jedného, že o tom je tá láska čo cítim k nemu, a potom cítim že milujem toho druhého, lebo cítim, že zas o tom je tá láska čo cítim k nemu.Je mi to blbé, lebo potom sa cítim ako nerozhodná blbá krava, ktorá si nevie vybrať a nevie sa zmestiť do vlastnej kože.Vlastne ja sa tak asi necítim, ale asi som naozaj taká.

Och, keď ja chcem len vedieť, o čom je naozaj tá láska.Nech už mám v tom jasno.Veď to sa nedá vydržať takto žiť.Veď takto neubližujem len sebe, ale najmä tým chalanom.Keby som len sebe ubližovala tak by som to neriešila.Ale ja nechcem nikomu na tomto svete ublížiť a najmä nie tým ľuďom, ktorých mám rada.A ešte duplom nechcem ublížiť tomu, koho milujem.

Prečo musím byť taká blbá, a prečo je to také ťažké? Ja mám vo veľa veciach jasno, vlastne vo všetkých vo ktorých chcem.Až na pár výnimiek.A jednou, a najdôležitejšou je otázka, že o čom je vlastne láska.Čo pri nej cítime?

Mne je už jedno, nech už v tým ostatných otázkach nemám nikdy jasno.Len nech viem toto.Na tomto mi naozaj záleží.Na tomto jedinom.Jediné čo chcem, je láska.Ale ako to vlastne rozpoznám, kedy sa o naozaj jedná o tú lásku?


Keď miluješ málo, ublížiš tomu druhému.. keď miluješ veľmi, ublížiš sebe..Keď milujete obaja rovnako a úprimne, je to často príliš krásne na to, aby to vydržalo...

Prečo toto musí platiť? Prečo? Prečo? Povie mi to niekto? Je vôbec nejaký prípad taký, že sa obaja navzájom rovnako, veľmi a úprimne milovali? Pravdaže výnimkou filmov...

Myslíte že vôbec toto niekedy platilo? Alebo to bude niekedy aspoň platiť? Ach jaj, prečo musí byť toto také zložité?

Mám samé otázky, na ktoré neviem nájsť odpoveď už dosť dlho...Už strácam nádej na to, že to budem niekedy vedieť.Vie to už niekto? A ak áno, boli by ste taký dobrý a poradili by ste my? Lebo ja už neviem ako ďalej.Veď neviem čo vlastne chcem.A to som doteraz necítila a ani nechcem.Och keby sa to tak dalo.

Proste asi mi už len ostáva byť v tom, že s tým nikdy nič nespravím, a musím pochopiť konečne to čo každému hovorím.Že sa má stať čo sa má stať, a my s tým nič nespravíme, len sa to musíme naučiť prijať a potom už len to prijímať ako samozrejmú súčasť svojho života.Proste, čo sa má stať stane sa, a my tomu nijako nezabránime.Len s tým môžeme žiť a prispôsobiť sa tomu.

Inak to asi nejde.Ako som to už hovorila vo svojej úvodnej časti sérií úvah Prečo je to tak ako to je? . No lenže ja blbá to každému hovorím, ale sama sa podľa toho neriadim.A zas sa len utvrdzujem vo svojej blbosti.Chcem byť velice múdra a pritom som ešte sprostejšia ako ostatní.


Tak ale proste, ja sa v tejto veci s tým nikdy v živote nenaučím žiť a nebudem to nikdy rešpektovať. Och veď láska.Po tom jedinom túžim.Ale je vlastne láska o tom o čom si ja myslím? Ako o tom snívam?

Veď jediné čo na tomto svete naozaj chcem, je láska.Ale ako môžem vedieť, že je to jediné čo chcem, ak ani len nemám tušenia, čo naozaj je to, čo chcem? ? ? Veľmi blbá otázka, ale pre mňa má veľký význam a hĺbku...A asi odpoveď na to nebudem nikdy poznať, ak zostanem taká zadebnená a blbá ako som...

Neviem s týmto žiť.Veď potom vlastne keď neviem čo je to, čo chcem, neviem vôbec čo ja chcem.Och, veď tejto vete ani ja sama nerozumiem.Proste, mám tu fakt, že neviem čo je to vlastne láska.Ale to čo viem, je, že chcem len lásku.Tak ja vlastne neviem čo chcem.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár