Tak, a teraz je tu konečne po dlhých mesiacoch zimy vytúžené teplúčko. Také veľmi príjemné. Zatiaľ nie je ani príliš teplo ani nie je zima...len tak čas na behanie v nohaviciach a tričku...naľahko...ja by som najradšej len stále behala po vonku...lenže žiaľ bohu ešte nemám s kým.Moja najlepšia kamarátka sa váľa, či skôr morí v horúcom Dubaji v Emirátoch. Jaj už sa teším kedy im tak skončí škola. Tuším 7-meho júna. A priletí asi okolo 10-teho.Neviem presne kedy ale už sa na to teším veľmi.Jáááj konečne budeme spolu a len tak klábosiť.Toľko babských pyžamových súkromných večierkov sme spolu premeškali.Ale už to nebude aj tak také ako predtým lebo aj ona aj ja máme frajerov. Nebudeme toľko spolu ako predtým.Už nebudú tie staré dobré časy len strávené vo dvojici.Ale no čo už život je zmena a treba ju prijať.Ale aj tak budeme spolu.To je najdôležitejšie...

Možno si hovoríte nóóóó bóóóže jedna kamoška jej odišla.Veď má milión ďalších.Mýlite sa.Ja som bola vždy samotárska keď som bola menšia, a tak sa o do mňa stránili.Lebo som bola na nich odporná.Ja viem sama som si to spravila.Ale ja som sa zmenila.A nechcú to vidieť.Stále len vidia tú malú odpornú protivu. Ale tak ja s tým nič nenarobím.Ale vlastne ja mám mnoho ďalších kamošiek.No lenže keby tak boli v našej dedine alebo trochu bližšie.Ale nie som s nimi v každodennom kontakte a chodím len ako na návštevy.Tak si nemôžem len tak zmyslieť že chce sa mi ísť von, že zavolám ich že pôjdu.Ja by som momentálne len také kamošky potrebovala.No že si len tak s nimi vyraziť von.Ale to sa mi asi nikdy nesplní v tejto dedine.No čo už stým.Pomôže asi už len zmena prostredia...


Och, ako sa ja len teším že kedy vypadnem z tejto blbej zakomplexovanej dediny.No ako neviem to ešte naisto ale mali by ma zobrať na hotelovú akadémiu do Piešťan.Tak uvidím koncom apríla, vtedy príde vyrozumenie.Ale proste rátam s tým že ma vezmú a pôjdem tam na 100% na internát...

Tak tam by som konečne bola šťastná.Tam by som proste mala ako sa hovorí čistý účet ktorý si popíšem tak, ako ja budem chcieť, a ako sa budem správať.Myslím si, že tam by ma mali prijať medzi seba moji rovesníci.Veď vlastne, tak ako som sa teraz zmenila som si nachytala veľa dobrých kamošov, i keď nie sú práve najbližšie.Tak myslím si preto, že by ma mali prijať do kolektívu.Veď čo je na mne takého, aby ma nemali prijať? Myslím si, že keby aj moji rovesníci tu v dedine vedeli aká som teraz, tak by ma tiež prijali.No ale k tomu sa už nebudem vracať.Veď aj tak chcem odtiaľto vypadnúť, a budem rada že keď prídem domov zo školy v piatok, tak do pondelka stihnem byť s mojím priteľom i mojou najlepšou kamoškou.Apropo, myslela som si, že tú moju kamošku nechám samú, keď ja odídem na iternát, a ona by len chodila hneď niekam bližšie do školy, na ktorú by nešla na intrák.Ona je totižto taký istý typ ako ja.Ale ako som sa dozvedela, ona ide na francúzske lýceum či gymnázium do Viedne.Takže ju tu chválabohu nenechám samú, a ani ona mňa.Myslím, že takto to bude najlepšie pre mňa i pre ňu...

A myslím že pre mňa to bude nielen najlepšie, ba vynikajúce riešenie.Z hľadiska dochádzania do školy...z hľadiska financií...z hľadiska môjho psychického zdravia i z hľadiska toho, že ma nebude nikto otravovať a vyrušovať...Myslím, že keď dokážem sa postarať sama o domácnosť s tromi malými deťmi keď matka nie je doma(z dôvodu toho, že je buď v práci, alebo jej šiblo, a je niekde preč na niekoľko dní), tak by som sa o seba mala vedieť postarať z ľahkosťou.Veď zas, aj tak, až toľko by som sa sama o seba tam nestarala .Veď by som tam mala navarené, a to je jediný môj problém.A budem sa tam mať aj tak lepšie.Možno si hovoríte: , , Internát, preboha tam nikdy v živote by som nešiel/nešla dobrovoľne, " ale ja som si ho vytúžila, a mám na to aj vyššie uvedené, pádne dôvody prečo.A myslím, že ten iternát na škole na ktorú idem ja patrí medzi tie lepšie...

Ale vlastne, nech si myslíte, čo si myslíte, mne je to jedno, veď aj tak tam pôjdem, a tu som si len tak potrebovala vyliať srdce.Ale ak by ste mi niečo chceli predsa len povedať o internáte poprípade by ste ma chceli odraďiť, tak nech sa páči TS-ky i komenty môžete využiť.Ale myslím že toto sa nestane takže nie je problém.Aj tak si to možno nikto neprečíta takže mi to môže byť len dvojnásobne ukradnuté...nech je ako je, čo sa má stať, nech sa stane...ja sa nikdy nebudem tomu brániť....

ÍÍÍÍha, inak ako som sa to ja dostala vlastne od toho že nemám kamošku k tomu že chcem ísť na internát? ....no čo už....moja tvorba, nech mi do toho nikto nekecá...

 Denník
Komentuj
 fotka
eka88  21. 4. 2009 15:45
Náhodou, celkom schopný blog! Pravdupovediac, chápem Ťa
 fotka
lillyl  21. 6. 2009 22:09
Moja... toto ked sme si spolu čítali, ma dojalo. naozaj. Uprimne. Kriste,ja ta naozaj obdivujem a mam ťa rada. Niekedy si o tebe myslím ako o mojej mladšej sestričke, o inokedy to ty si tá velká.



Pomáhame si navzájom....chápeme sa.... a rešpektujeme sa... to su tri zásady dobrého priatelstva.

Ty moja kamoška



Lilly
Napíš svoj komentár