Minulá jar bola kritickým a náročným obdobím. Niekto ma inšpiroval podeliť sa o svoju skúsenosť. Ďalším dôvodom je, že je tu veľa mladých ľudí a rada by som trochu apelovala, aby nezanedbávali preventívne prehliadky.


Pracujem v nemocnici a aj keď nie som zdravotník. Mala som vždy k tejto konkrétnej nemocnici srdcový vzťah. Nie, že by bola taká dokonalá. Pracoval tu môj otec, babka, teta, mama a otcov bratranec. Prakticky som tu vyrastala a pracujú tu ľudia, ktorí ma poznali od detstva. Na jar sa zmenila situácia aj v tejto nemocnici a ja som bola pridelená do mobilovej odberovej jednotky ako administrátor. Prebehlo rýchle školenie do programu inej súkromnej firmy a ja som mala úplne prvú smenu v MOMke. Po každej smene som sa vracala na svoje pôvodne pracovné miesto.


Študujem externe a tieto zmeny ma zastihli v období, keď som potrebovala riešiť pedagogickú prax a uzavrieť hodnotiace obdobie, aby som sa dostala k skúškovému. Nemám fyzicky náročnú prácu, ale odrazu som začala cítiť, ako mi dochádza energia aj po psychickej a aj fyzickej stránke. Keď som si ľahla poobede alebo večer, tak som cítila silné búšenie srdca a začala som trpieť zmenami nálad. Bez ohľadu, ako veľmi som sa snažila udržať pozitívnu náladu, tak mi to dlho nevydržalo. Cítila som sa pod tlakom zo školy aj z práce. Nedokázala som vypnúť a zrelaxovať. Do reality ma vrátila až spolužiačka, ktorá mi vyčistila žalúdok. Vtedy som si uvedomila, že lepšie odovzdať zadanie po termíne, ako sa kvôli tomu psychicky týrať.


V MOMke som mala super kolektív ľudí. No zažili sme aj dosť nepríjemnú smenu, kedy k nám bez upozornenia prišli zamestnanci jednej DSS - bolo to asi 50 ľudí, do toho chodili samoplatci a ešte zamestnanci. Bol to neskutočný chaos, do toho nám niektorí z týchto ľudí začali nadávať a vyhrážať sa nám. Predviedli sa však aj zamestnanci, ktorí náhodne prišli na testovanie v tej istej chvíli a mali potrebu komentovať situáciu, s ktorou nikto z nás nerátal. V ten deň som napísala sťažnosť vedeniu, že to čo sa odohralo v ten deň, bolo už cez čiaru.


Keď som úspešne uzavrela skúškové bez opravovania skúšok a s mojim najlepším priemerom. Niečo vo mne stále nedokázalo vypnúť a užívať si ten pokoj bez školských povinností. Išla som potom na preventívnu prehliadku k ženskému lekárovi, aby mi zas nepočítal, koľko mesiacov som tam nebola. Aj tak som si v duchu myslela, že zas bude všetko v poriadku ako vždy. Spomenula som si, ako mi raz chválil, že mám pekné vaječníky a prišlo mi to zábavné. Ešte som však nerátala s tým, čo príde.


 V tejto mojej práci som bývala celkom často prechladnutá zospodu. Robím na mieste, kde je prievan a je to cítiť, aj keď sa naobliekate. Prechladla som už aj v termopančuchách. Toto som riešila väčšinou s urologičkou a tá ma posielala ku gynekológovi, kde bolo vždy všetko v poriadku. Po 22ke sa u mňa cyklicky objavovalo podkožné akné na brade. Moja posledná kozmetička ma upozorňovala, že to budú určite ženské problémy. Ona je mimochodom aj zdravotná sestra, ktorá robila na záchranke a na ARE. V tomto smere som skúsila aj kožnú, kozmetiku a výživové doplnky. Brala som to tak, že to akné môže byť spôsobené aj histamínovou intoleranciou a takisto aj tie zápaly zospodu, že to nemusí byť len prievanom.

Nikdy som nemusela preventívky u ženského lekára. Bolo to pre mňa nepríjemnejšie ako zubár. No s mojim lekárom sa vždy dalo zažartovať, ale vedel ma aj napomenúť. Keď mi povedal, že mám 2 cm endometrium, čo je vraj dosť hrubé. Tak som stuhla a povedal mi, že to môže byť blížiacim sa menzesom, ale aj tak je to dosť a mám sa zastaviť o dva týždne. Ak sa to nezmení, tak by ma čakala kyretáž. Bola som v šoku a nenapadlo sa ma na nič spýtať.

Najväčšiu chybu som spravila, keď som si začala googliť, čo všetko to môže to zhrubnuté endometrium znamenať. Dostala som sa k dvom najhorším scenárom. Môže to znamenať predrakovinové zmeny a mohla hroziť hysteroktómia. No mohla to byť aj endometrióza. Akurát som z tej kontroly išla rovno za mamou a jej kamarátkami, ktoré sedeli pred cukrárňou. Zadržiavala som slzy v očiach a keď sa ma spýtala, ako to šlo, tak som sa rozplakala a povedala jej, že nerozumiem tomu, čo to vlastne celé znamená. Utešovali ma aj mamine kamarátky. Neskôr tam prišla moja kamarátka, ktorá ma chcela prekvapiť so svojim tehotenským bruškom a mňa trápilo, že čo ak vlastné deti už nebudem mať.


O dva týždne ma čakala ďalšia kontrola a už bolo jasné, že sa kyretáži nevyhnem. Vynára sa mi ešte jedna spomienka a neviem či to bolo po tejto druhej kontrole. Mama sedela na posteli a ja som jej povedala, čo ma trápilo vtedy ešte viac ako moja plodnosť. Rozplakala som sa a sadla si k nej a spýtala som sa jej: "Čo ak to bude rakovina? Kto sa potom postará o teba a otca, keď tu nebudem?" Mama sa pousmiala a povedala mi, že to nech ma netrápi a hlavne, aby som bola v poriadku.

To, čo sa dialo v práci ma presvedčilo o tom, že moje zdravie je prednejšie než hocičo iné. Po jednej z posledných smien v MOMke, keď som sa vracala so sestričkou naspäť na svoje pôvodné pracovisko, tak sme sa stretli s riaditeľkou. V ten deň bolo strašné teplo a z tých ochranných oblekov sme boli dosť spotené. Sestrička sa posťažovala riaditeľke, že sme už vyčerpané. Riaditeľka sa škodoradostne pousmiala a povedala, že si treba zvykať, že bude aj horšie. Bol to vlastne taký výsmech do očí. Ja som si položila otázku a prečo by mi malo byť ešte horšie? Čo je to za prístup a empatiu voči zamestnancom? Mala som toho dosť a nielen ja.

Prišiel deň, kedy ma čakala kyretáž. V čakárni som spolu s inými ženami vypĺňala dotazník. Začala som v ten deň ovulovať a dúfala som, že ma zas nepošlú naspäť domov. Personál tu bol veľmi milý a všetko nám pekne vysvetlili. Stretla som tu ženy staršie odo mňa, ale aj dievča mladšie odo mňa. Všetky sme čakali na to isté prezlečené v zelenom priesvitnom oblečení. Postupne nás púšťali do zadnej čakárne. Tam bolo na každej z nás cítiť stres. Ide o celkom rýchly zákrok. Takže asi každých 5 až 10 minút niekoho vynášali na posteli. Predo mnou išla dovnútra žena, ktorá mohla byť staršia odo mňa zhruba o 15 rokov. Po chvíli aj ju tlačili na posteli von. Bola do tváre červená, tvár mala otočenú do boku a ruku spustenú. V tej danej chvíli to bol trošku morbídny pohľad.


Keď som prišla na sálu, tak môj lekár žartoval a snažil sa odľahčiť situáciu a žartoval. Po narkóze som rýchlo zaspala a po skoro dvoch hodinách som sa prebrala na posteli v izbe. Na vedľajšej posteli ležala žena, ktorú nevedeli po narkóze prebrať. Asi trošku tvrdšie zaspala. Prišiel ma skontrolovať môj lekár a sestrička sa uistila, že dokážem vstať z postele. Aj mi dala radu, aby som sa obliekala po sediačky, lebo sa mi môže zatočiť hlava. Po tomto zákroku je ideálne, keď máte doprovod alebo odvoz.

Nasledujúce dni som bola dosť unavená a veľa som spala, ale tie dva týždne na PNke mi dobre padli, keďže ani nie týždeň po tomto som dostala menzes a ten mávam dosť silný. Môžem povedať, že aj moja pleť sa dala do poriadku a akné postupne vymizlo. Chodila som ešte na kontroly. Pri jednej kontrole som mala tekutinu pri jednom vaječníku. Na ďalšej to bolo už v pohode. Upozornil ma, že zas príde silný menzes a ponúkol mi lieky, ktoré som zatiaľ odmietla, lebo inak by som nevedela tak skoro otehotnieť. Občas si hovorím, že to čo sa stalo minulé leto, mohlo byť z vyčerpania a zo stresu. Naháňate sa za prácou, za školou a inými vecami. Na jednom psychologickom kurze som to zhrnula tak, že som sa nevedela zastaviť a moje telo ma stoplo.


Trošku som sa rozpísala a niekoho možno pohorší, že som išla až tak do detailov. Ako som však písala v úvode, tak chcem apelovať na to, aby baby chodili pravidelne na preventívky, lebo to že bolo niečo v poriadku pred rokom, neznamená, že sa to nemôže za rok zmeniť. Kamarátke zomrela mama v 40ke na rakovinu a kamarátka hovorieva, že ak by tých 10 rokov nezanedbávala tie kontroly, tak by tu možno ešte bola. Takisto aj chlapi by sa nemali báť urológa. Pre nikoho tieto kontroly nie sú príjemné, ale aspoň máte ako takú istotu.































 Skutočný príbeh
Komentuj
 
 fotka
tequila  22. 3. 2021 17:05
som rad, ze si v pohode, simca netusim sice, co je kyretaz, ale znie to dost hrozivo na to, aby som to neguglil
 
 fotka
side3  22. 3. 2021 18:00
@tequila ľudovo sa tomu hovorí výškrab a vždy to bolo niečo pre mňa, čo som nechcela zažiť, aj keby som neplánovane otehotnela, ale musela som to absolvovať a každé čakanie na výsledky mi prišlo nekonečné, ale verím, že to bude už v pohode
 
 fotka
tequila  23. 3. 2021 16:06
stale presne nvm, co to je, ale znie to este 10 x horsie... drzim ti fest palce
Napíš svoj komentár