Materská sága, časť II. - Lekári, spánok a kožka z kuraťa

Tak som si urvala pár minút na pokračovanie materskej ságy, nakoľko Eliša ešte spí, aj keď podľa frekvencie a hlučnosti prdov ozývajúcich sa zpod perinky mám maximálne 20 minút. Idem ich teda využiť na maximum... Ale najprv si spravím kávu, lebo na materskej je máločo dôležitejšie ako ranná káva.. A keksík.. No dobre dva keksíky... No tak kde som to, jáááj!! Som tehotná!!! A tým sa to celé začalo. Stala sa zo mňa tehuľka! Slovo tehuľka, je na mojom zozname nechutností na čestnom druhom mieste po slove milenec a pred slovom kunda. (Keď sa nad tým zamyslím, je veľmi jednoduché, použiť všetky tri slová v jednej vete, ha..) Tie z vás, ktoré už mali to šťastie byť tehuľkou vedia, že to nie je len o rozkošnom brušku, ktoré ako súmerná loptička v rozmere medium, elegantne vytŕča dopredu, pričom zvyšok vášho tela ostáva rovnaký ak nie krajší ako bol predtým. Veď tak nejako nám tehotenstvo predáva hollywood, tak to tak musí byť nie? No, nie moja ... Po odpálení tehotnosti musíš najprv zabudnúť na veci, ktoré máš rada ako víno a bunjeejumping. Done. Potom musíš ísť k lekárovi aby ťa mohol poslať k lekárovi, ktorý ťa pošle k lekárovi. U mňa to bol našťastie len obvoďák, zubár a endokrinológ ( a to som totálne zdravý jedinec). Títo všetci študovaní ľudia ti musia potvrdiť tlačivo od gyndoša, že áno, môžeš byť tehotná. Ak ti to niekto z nich nepotvrdí, dieťa sa samo vstrebe naspäť do vesmíru odkiaľ sa do tvojho brucha reinkarnovalo po 3 predošlých životoch ( Eliša bola podľa všetkého koala , vrešťan a rumunský kamionista ) lebo keď ti zubár nedá potvrdenie, že si spôsobilá na vynosenie plodu, tak kto si ty aby si sa s ním hádala? Keď máš toto všetko pochodené a pozbierané všetky povolenia na pokračovanie tehotnosti, ktoré triumfálne odovzdávaš gyndošovi mysliac si, že lekárske patálie končia, tak sranda ešte len začína. Pretože ako vravím, byť tehuľkou, to nie je len tak. Nekonečné krvné obrazy, screeningy plodu, soná a ultrazvuky, ktoré môžu odhaliť potenciálne poruchy plodu, o ktorých sa ti bude aj snívať. A snívať sa mi snívalo. V noci, v práci, na záchode... Počas prvého trimestra bolo len málo miest, na ktorých som nezaspala, vrátane už spomínaného ultrazvukového screeníngu plodu v prvom trimestri, ktorý trval bezmála 40 minút. A vydržať 40 minút ležiac a nezaspať pritom, bola pre mňa nesplniteľná úloha. Neviem aký hormón v tele tehotnej ženy môže za to, že sa jej chce stále spať, ale ja som mu vďačná. Lebo keď nespíš, tak grciaš alebo sa stresuješ. A keď nespíš, negrciaš a nestresuješ sa, tak si pomedzi to môžeš na 58 sekúnd denne užívať najkrajšie obdobie v živote každej ženy. Ja môžem len ďakovať bohu za to, že mám pána manžela, ( ďalej v texte spomínaný ako Tomáško), ktorého po prvotnom šoku zgrajfla veľká radosť z potomka a prebral na seba väčšie či menšie množstvo z domácich prác. Jediná úloha, ktorú som mala ja, je teda byť čo najspokojnejší inkubátor, ktorý sa stará o to, aby sa doma nepokazili sladkosti. God bless him... No ale samozrejme, časom sa dostavili výčitky svedomia.  Tomáško ma vyzdvihol z roboty, upratal, vyvenčil psa, šiel behať a ešte bude aj variť? No tak to prr... Však keď to takto pôjde ďalej, tak ma opustí ešte predtým ako sa malé vyliahne, takéhoto chlapa, si predsa musíš hýčkať!!... vravelo mi svedomie zlomyseľným hlasom Richarda Stankeho... Tak som sa sebavedomo zdvihla z postele, utrela slinku a vydala sa do kuchyne. V hlave mi hralo Pump up the Jam, na striedačku s Eye of the tiger. Mysľou sa mi bleskovo mihali motivačné slogany. Som silná žena! Mám na to! Zastanem si svoju úlohu v spoločnosti. Dnes navarím! Keď som triumfálne a s elánom vošla do kuchyne, Tomáško s údivom pustil na zem vechtík, ktorým práve drhol hrniec a s výskotom a divoko povzbudzujúc ma privítal v našej kuchyni, kde som 3 týždne absentovala. Jeho reakcia ma len viac utvrdila v mojom zámere, zrobiť parádny paprikáš... Sebavedomo som vybrala z chladničky kura, vybalila ho z fólie, dotkla sa kože tesne pod krídelkom, zgrcala sa do drezu a šla si ľahnúť naspäť do postele, prosiac drahého o mätový čaj s medom a citrónom...a keksík

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu