Odrazy prázdnych rámov

Každú nedeľu - hľadím na ne

Predstavujem si v nich ženy... 

                                                    ...tie ktoré sedeli na mne

Z času na čas skotúľajú sa dole

                                                       Ako S

                                                                 L

                                                                    Z

                                                                        A

          Po líci naspäť do lona

Zavŕta sa do mňa... 

                                ...ešte nižšie...ako tam

                                - priamy skok do duše... 

                                                                           ...vezmem rukopisy...

                                                                           ...preklínajúc svoje ruky!

                                                       A reparujem zuby písmená v básni

Zavše nejaký vytrhnem

                                         Zahodím do pece

Dívaj jak horí

                         Aj my sme tak vzplanuli

Vyleteli pod ťarchou teplého vzduchu

Čo sme do seba nadýchali...

                                              ...Potom zhoreli!

Rozptýli sa v popol

                                  ...Ostáva len zavesiť ďalší prázdny rám

Predĺžiť nedeľu o ďalšiu spomienku

Vytrhnúť bez narkózy básňam stoličku.

 Báseň
Komentuj
 fotka
celuloid  5. 2. 2021 14:25
Pekne píšeš!
 fotka
tequila  5. 2. 2021 15:33
pridu lepsie
Napíš svoj komentár