O koľko krásy prichádzaš so sklopeným pohľadom
pre pár idiotov čo hrdia sa nadhľadom
obchádzaš slepcov hrdiac sa očami
si v meste známom neznámy

ako chodec bez chodidiel
utekáš niekam kam si to chcel
na pusté veľkomesto pod rukami
stvoril si koniec chaosom uprataný

Vysal si sny a nádeje z ľudí čo vedeli byť deťmi
postavil si múr medzi svetmi
a teraz búraš ho znova
tehličku po tehličke ho chceš do temnoty schovať
a hrdiť sa pokorou hrdinov padlých
vymieňať tehličky za sny
aby to vyzeralo že to tak má byť

Stavať svet naruby
hnať sa do záhuby
a slepo obchádzať jednoduchosť

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár