Rozcitlivená pravdepodobne pod veľkým vplyvom každomesačných tzv. ženských dní som skoro po lícach spúšťala slzy.(dobre tak nie skoro, pár ich bolo....) Je mi jasné že dojem k tomuto pridala aj nočná hodina, to že som žena a aj moja momentána rozcitlivenosť, no môžem povedať že ma film Phobe v ríši divov očaril. V podstate splnil svoju úlohu. Neviem si predstaviť že by som si ho pustila večer s kamošmi otvorila popcorn a smiali by sme sa... Nie... Bolo to pôvabné práve preto že som ho pozerala sama, mala som čas vytvárať si svoje vlastné asociácie, predstavy, vcítiť sa a zamyslieť koľko všeobecných právd sa zasa podarilo niekomu vtesnať do filmového diela. Diela, kde všetko má byť symbolom aby sa v tom každý našiel.... aj keď viem aké sú ciele scenáristov, režisérov a vlastne všetkých tých ujov čo ten film vytvorili, priznávam mňa pre tentokrát dostali...

a po filme ostalo mi v hlave... som hnusný normálny človek.... to všetko preto lebo so chcela byť Alenka... ale ja by som mala strach... a mám...preto by som ňou byť nemohla... lebo som ani nevedela že ho môžem mať.... ona nemala....

Phobe v ríši divov film, žiadna komédia, žiaden akčák... nič len krásna myšlienka o tom ako byť iným nie je zlé, v podstate o tolerancii a o všetkom okolo...

Takže áno dostal ma film... a som natoľko z neho unesená že som sa odhodlala ešte prispieť k tomu trápnym blogom (odporúčam pozerať osamelým ženám počas menštruácie )

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár